Technická univerzita v Košiciach a jej Strojnícka fakulta dovŕšila viac ako sedem decénií od svojho založenia. Hlási sa k historickému odkazu Banskej akadémie v Banskej Štiavnici a teda i k blížiacemu sa 254. výročiu jej založenia rozhodnutím Márie Terézie z 13. decembra 1762. K zrušeniu akadémie, ktorá už od školského roku 1904/1905 bola premenovaná na Vysokú školu banskú a lesnícku, došlo v roku 1919. Až na základe Zákona č. 170 Sb. z. zo dňa 25.6.1937 bola zriadená Vysoká škola technická Dr. M. R. Štefánika v Košiciach. Jej prvým rektorom sa stal prof. Juraj Hronec (4.8.1938). Tragické udalosti po viedenskej arbitráží vynútili evakuáciu školy najprv do Prešova a neskôr do Martina. Dňa 25.júla 1939 bola Zákonom č. 108 Sb. z. zriadená Slovenská vysoká škola technická v Bratislave ako pokračovateľka Vysokej školy technickej Dr. M. R. Štefánika v Košiciach. Vládnym nariadením zo dňa 8. júla 1952 bola druhýkrát založená Vysoká škola technická v Košiciach a jednou z troch prvých fakúlt tejto vysokej školy bola práve strojnícka fakulta s názvom fakulta ťažkého strojárstva.
Vznik Vysokej školy technickej v Košiciach bol stimulovaný hlavne zámermi výstavby metalurgickej základne na východnom Slovensku. Industrializácia Slovenska v odvetviach strojárstva, metalurgie, energetiky, ťažby a spracovania surovín si vyžadovala veľký počet strojných inžinierov. Fakulta už po jednom desaťročí existencie sa výrazne zapísala pri vzniku Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach. Poskytla výrazne osobnosti pre vznik dnešnej fakulty elektrotechniky a informatiky a neskôr i pre vznik stavebnej fakulty. Pri vzniku Fakulty odborných štúdií Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove neskôr premenovanej na fakultu výrobných technológii prešla na túto fakultu podstatná časť detašovaného pracoviska strojníckej fakulty so sídlom v Prešove. Strojnícka fakulta bola aj pri vzniku ekonomickej fakulty a nezanedbateľnú časť dnešnej fakulty umení tvorí bývalá katedra dizajnu, ktorá prešla zo strojníckej fakulty.
Na čele fakulty od jej vzniku stáli dekani:
- prof. RNDr. František Jurga (1952-1955)
- prof. Dr. Ing. Jozef Ondra (1955-1958)
- prof. Ing. Alexander Doktor (1958-1961, 1966-1969, 1969-1971)
- prof. Ing. Ján Buda, DrSc. (1961-1966, 1972-1990)
- prof. Ing. Alojz Pažák, DrSc. ( 1971-1972)
- prof. Ing. Vladimír Klimo, CSc. (1990, 1991-1994)
- doc. RNDr. Vladimír Penjak, CSc. (1994-1997)
- Dr.h.c. prof. Ing. František Trebuňa, CSc. (1997-2000, 2001 - 2003)
- Dr.h.c. prof. Ing. Miroslav Badida, PhD. (2003- 2011)
- Dr.h.c. mult. prof. Ing. František Trebuňa, CSc. (2011-2019)
- Dr.h.c. mult. prof. Ing. Jozef Živčák, DrSc., MPH (2019 - doteraz)
Na vedecko-pedagogickom smerovaní a budovaní kreditu fakulty sa podieľalo viacero významných osobností, medzi ktoré okrem už vymenovaných určite patria prof. František Blaščík, prof. Jozef Dirhan, prof. Gejza Dunay, prof. Gejza Eggenberger, prof. Ivan Góts, prof. Vladimír Hajko, prof. Zoltán Hosszúréty, prof. Andrej Hrivňák, prof. Ján Jakubík, prof. Vincent Jasaň, prof. František Kámen, prof. Otakar Kaštánek, prof. Juraj Košábek, prof. Andrej Medvec, prof. Juraj Muranský, prof. Ladislav Pollák, prof. František Poliak, prof. Matej Rákoš, prof. Štefan Samson, prof. Gaston Liemert, prof. Ivan Slimák, prof. Anton Sopko, prof. Jindřich Spal, prof. Norbert Szutor, prof. Ferdinand Šujanský, prof. Ladislav Zboray, prof. Juraj Smrček, prof. Tomáš Saloky, prof. Takáč, prof. Horbaj, prof. Kniewald, prof. Kažimír, prof. Gmiterko, prof. Segľa, prof. Hajduk, prof. Demeč, prof. Šimčák, prof. Kňežo, prof. Šoltes, prof. Šimšík., prof. Miroslav Besterci - Academiciom LSS, prof. Aurel Svoboda, prof. Jaroslav Timko, prof. Juraj Bansky,
