|
Zvariteľnosť – je to spôsobilosť materiálov zváraním, pri daných technologických podmienkach, vytvoriť zvarový spoj požadovaných vlastností. (norma STN 05 000)
|
|
Z hľadiska výroby zvarového spoja sa rozdeľuje na:
metalurgickú (fyzikálne, chemické, metalurgické zmeny)
technologickú (metóda zvárania, prídavný materiál)
konštrukčnú (tvar, veľkosť, umiestnenie, napätie, deformácie)
operatívnu
|
|
Stupne zvariteľnosti ocelí:
Zaručená zvariteľnosť – vyhovujúca akosť zvarov pri všetkých spojoch tavného zvárania. Výrobca zaručuje zvariteľnosť až do 0 °C. Zvarové spoje sú vhodné aj pre dynamicky namáhané koštrukcie pri nízkych teplotách.
Podmienená zaručená zvariteľnosť – zvariteľnosť je zaručená len pri vopred stanovených podmienkach (žíhanie, predhratie...).
Dobrá zvariteľnosť – nie je zaručená zvariteľnosť, ale väčšinou sa dajú vyhotoviť vyhovujúce zvarové spoje.
Obtiažná zvariteľnosť – pri týchto oceliach nie je možné zaručiť akosť zvarových spojov ani za použitia zvláštných opatrení.
|
Uhlík najviac ovplivňuje zvariteľnosť. Čím je obsah C v oceliach nižší, tým sú lepšie zvariteľné.
Z toho sa dá zvariteľnosť ocelí rozdeliť do troch skupín:
pod 0.22 % C – tieto ocele sú zaručene zvariteľné
0,22 až 0,33 % C – musí byť použité tepelné spracovanie (predhrev na 150 až 300 °C, normalizačné žíhanie asi 900 °C na čas cca 2 min. na 1 mm hrúbky..)
0,33 až 0,83 % C – sú vyžadované špeciálne technologické postupy (pri použití bežných spôsobov ťažko zvariteľné)
nad 0.83 % C – nezvariteľné ocele
|
|
Na zvariteľnosť dosť vplýva aj hrúbka zváraného materiálu (nad 25 mm musí byť použité tepelné spracovanie). [2][3][13][14]
|
