Progresívne metódy v mechanických predúpravách povrchov

Je spôsob mechanickej úpravy povrchu malých predmetov, ktorých povrchy sa opracovávajú vzájomným omieľaním, alebo pomocou brúsnych uhladzovacích telies. Súčiastky sa prevaľujú a preťahujú v bubnoch čím sa otlká- vajú a obrusujú. - výrobky sa neopracovávajú rovnomerne. Najväčší úber je na : hranách a rohoch, najmenší na : rovných plochách.

Je možné ho deliť na :
1.rotačné
2.vibračné
3.odstredivé

Pri vibračnom omieľaní sa bubon neotáča, ale pomocou rozličných vibrátorov získava vibračný pohyb. Bubon býva uložený v pružinách, ktoré umožňujú vibračné kmity. Vibrátory môžu byť mechanické alebo elektromagnetické. Na obr.16 je zobrazená schéma vibračného omieľania.
Následkom zrýchlení, vznikajúcich pri vibrácii a pohybov častíc omieľajúceho materiálu po povrchu súčiastok, odstraňujú sa mikro-vyvýšeniny a postupne sa leštia omieľané povrchy. Pohyb častíc môže byť jednolôžkový alebo dvojlôžkových a v ojedinelých prípadoch aj trojlôžkový.
Na rozdiel od odmieľania v bubnoch vibračné omieľanie neprebieha počas jedného procesu, ale postupne za sebou v dvoch, troch alebo štyroch bubnoch, v ktorých sú odlišné zrnitosti omieľacích materiálov od najhrubších po najjemnejší.

Odstredivé omieľanie prebieha vso zvislou osou, ktoré rotujú okolo tejto osi. Odstredivá sila pôsobí tak, že súčiastky vsa zoskupujú do tvaru prstenca po obvode bubna. Vplyvom gravitačných síl sa vámci tohto prstenca posúvajú na vnútornej strane prstenca smerom dole, aodstredivej sily sú hnané kbubna anej sa dostávajú hore. Tak dochádza kálemu premiešavaniu súčiastok. Na zintenzívnenie procesu omieľania sa medzi súčiastky do bubnov pridávajú aj omieľacie telieska.

Omieľanie je možné zaradiť medzi obrábacie procesy s úberom triesok. Výnimku tvorí guličkovanie a mechanické pokovovanie.
Úber na súčiastkách nastáva škrabaním, brúsením a trením. Tento proces môže nastať, keď sa tvrdšie omieľacie telieska kĺžu po povrchu mäkších súčiastok. Úber môže nastať len vtedy, keď deformačný odpor média je väčší, ako deformačný odpor opracovaných súčiastok.
Opracovanie nastáva vtedy, keď sa omieľacie telieska a opracované súčiastky popri sebe šmýkajú. Dráha omieľania môže byť veľmi krátka, ako v prípade vibračných omieľacích zariadení, alebo dlhá, ako v prípade odstredivých a ponorných omieľacích zariadení.
Veľkosť, druh, smer a trvanie relatívneho pohybu medzi súčiastkou a opracovaným médiom závisí od veľkosti, špecifickej váhy viskozity celkovej vsádzky a je ovplyvňovaný rozličnými parametrami.
Pretože úber súčiastky je závislý od relatívnej rýchlosti, usilovali sa výrobcovia omieľacích zariadení od začiatku vývoja omieľania o to , aby sa relatívny pohyb vo zvonoch a v bubnoch, (ktorý sa uskutočňuje v obmedzenom priestore) zvyšoval.
Neskoršie vyvinuté omieľacie zariadenia umožňujú relatívnym pohybom celého opracovaného média zvyšovať výkon 4 až 6 násobne.