Finalizačné úpravy povrchu>Anorganické kovové povlaky>>Pokovovanie v roztavených kovoch>>>1,2,3,4

Pokovovanie v roztavených kovoch

___.Inak nazývané aj žiarové pokovovanie, ktoré v porovnaní s galvanickým pokovovaním je omnoho rýchlejšie a ekonomickejšie. Povlaky majú väčšiu hrúbku, sú nepórovité. [2, 3, 4].

___.Princíp žiarového pokovanie spočíva v ponorení ocele do roztaveného kovu. Tento kov tvorí na pokovovanej súčiastke reťazec zliatinových vrstiev. Z dôvodu priľnavosti vrstiev sú významné difúzne medzivrstvy, ktoré zhoršujú mechanické vlastnosti, sú tvrdé a krehké a preto musia byť čo najtenšie. Znižovanie hrúbky medzivrstvy je možné ovplyvniť spomalením difúzie legovacieho pokovovacieho kúpeľa. Technológia žiarového pokovovania je obmedzená na kovy s nízkou teplotou tavenia. Medzi tieto kovy patrí zinok, cín, olovo a hliník [2, 3, 4, 6]. Ďalšou nevýhodou je zvýšená rozpustnosť železa v tavenine, t.j. znižovanie hmotnosti pokovaného materiálu a obohacovanie taveniny [2, 3, 6]. Výhodou je jednoduchosť procesu a zariadenia, vytvorenie povlakov je rýchle a lacné a mechanické vlastnosti materiálu zostávajú nezmenené [2, 3].

Rozdelenie žiarového pokovovania:
a) Žiarové zinkovanie
___.Zinok pre svoju vysokú odolnosť proti rôznym atmosféram je najrozšírenejšou a najdôležitejšou metódou ochrany povrchu ocele. Životnosť týchto povlakov je až 60 rokov a to pri rôznych atmosferických podmienkach. Zvýšenie životnosti pomocou náterov. Hrúbky zinkových povlakov sú 100 g.m-2 pre suchú vnútornú atmosféru, 300 g.m-2 povlak s náterom na vonkajšej atmosfére, 600 g.m-2 povlak bez náteru na vonkajšej atmosfére a 1 000 g.m-2 povlak v tečúcej vode. Pre vytvorenie kvalitného povlaku je potrebný metalicky čistý povrch, ktorý sa dosiahne

1 2 3 4 Nasledujúca strana