Finalizačné úpravy povrchu>Anorganické nekovové povlaky>>Oxidácia kovov>>>1,2

Oxidácia kovov

___.Počas oxidačného procesu a po jeho ukončení vzniká stabilná oxidická vrstva. Vrstva je stabilná iba ak má požadovanú hrúbku, získaná chemickým alebo elektrochemickým procesom. Týmto procesom je ovplyvnená štruktúra, vlastnosti a hrúbka oxidov. Použitie oxidovania pri druhotnom spracovaní chrómovaných oceľových pásov pre obalový priemysel. Najviac sa používa pri anodickom spracovaní hliníka tzv. eloxovanie [4].

Rozdelenie oxidácie kovov:

a) Oxidácia hliníka
___.Pri oxidácii hliníka a jeho zliatin sa dosahuje hrubšia vrstva kysličníkov a zvýšená odolnosť voči korózii ako pri oxidácii vzdušným kyslíkom. Prostredníctvom chemickej oxidácie sa priľnavosť náterov k hliníkovému povrchu podstatne zvyšuje. Pre ochranu a úpravu hliníka je kysličníková vrstva tvorená elektrolytickou oxidáciou t.j. eloxovaním. Princíp eloxovania je založený na pôsobení elektrického prúdu v roztoku za tvorby umelej kysličníkovej. „Pôsobením elektrolytu dochádza k rozrušeniu prirodzenej kysličníkovej vrstvy a vplyvom reakcie medzi elektrolytom a čistým kovom k tvorbe izolačnej vrstvy hydroxidu hlinitého, ktorý sa priechodom elektrického prúdu dehydrátuje na kysličník hlinitý. Hrúbky kysličníkových vrstiev sú závislé na druhu hliníka a jeho zliatin a na podmienkach anodickej oxidácie“ [3]. Priľnavosť týchto vrstiev je veľmi dobrá a v procese tvárnenia nenastáva odlupovanie vrstvy pri porušení celistvosti. Po ukončení eloxovania sú vrstvy nevodivé a s vynikajúcimi izolačnými vlastnosťami. Póry znižujú odolnosť voči korózii, ale zlepšujú absorbovanie farebných roztokov. Eloxuje sa v kyseline sírovej a chrómovej. Používa sa pri tvorbe dezénov [3].

1 2 Nasledujúca strana